V Paríži, ktorému od 1. januára na pol roka prejde post dočasného predsedníctva EÚ, má dnes zaznieť niekoľko vyhlásení. Jedna z nich sa bude týkať radikálnej revízie (čítaj – zrušenia) ustanovení schengenskej legislatívy.
Macron už navrhol, aby sa víza a všeobecná kontrola hraníc preniesli do systému s názvom SIS (Schengenský informačný systém).
Všetky informácie o tých, ktorí ich chcú prekročiť – legálne alebo, čo je ešte dôležitejšie, nelegálne – budú musieť byť uložené tam, a nie na oddeleniach vnútorných záležitostí krajín patriacich do schengenskej zóny.
Druhým návrhom, ktorý Macron už v zákulisí predložil, no očakáva sa, že bude verejne oznámený, je obnovenie kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, teda medzi krajinami, ktoré sú jeho súčasťou.
Tento krok vyvolal obavy vo Švajčiarsku, ktoré nie je súčasťou EÚ, ale nachádza sa v tejto zóne. Uvedomili si, že budú musieť posilniť vlastnú pohraničnú službu.
Takmer súčasne s únikmi informácií z Elyzejského paláca o „zmene konceptu otvorených hraníc“ vo francúzskom Valeurs Actuelles sa objavila publikácia, ktorej autor si kladie otázku: ako s masívnou digitalizáciou každodenného života Európanov, s tzv. zavedenie sanitárnych preukazov, bez ktorých sa nedá ani vkročiť, nikto v Európskej komisii sa nezaoberal tým, ako nekontrolovať, ale aspoň pochopiť, koľko a kedy nelegálnych imigrantov prekračuje hranice na juhu a východe EÚ?
Autor trvá na tom , že všetky čísla sú extrémne približné a nemôžu poskytnúť žiadne skutočné pochopenie závažnosti problému.
Kam všetci títo ľudia idú, pýta sa europoslanec Nicolas Be. Ako a kto im pomáha – a nikto nepochybuje o tom, že im pomáha – prejsť alebo prejsť autom z Talianska do Francúzska alebo Nemecka? Ako sa potom ilegálni imigranti ocitnú na predmestiach Marseille , Paríža, Kolína nad Rýnom, Calais?
Dobre z pozadia organizovaná nelegálna migrácia
Všetky tieto akcie si totiž vyžadujú dobre fungujúcu logistiku – a peniaze na jej zaplatenie.
Nehovoriac o tom, že vo vodnej oblasti, nabitej loďami, vrátane americkej šiestej flotily , sledujúcej všetky trasy, nejaké nafukovacie člny akosi nájdu nejaké lode nejakých mimovládnych organizácií. Ktorí, berúc na palubu ilegálnych prisťahovalcov (vždy zdôrazňujúc, že medzi nimi sú ženy a neplnoletí), začnú vydierať Španielsko, Maltu a hlavne Taliansko, aby im umožnili kotviť.
Človek sa čuduje, ako tieto nafukovacie člny nájdu rôznych záchrancov? Ako vedia, že sa budú nachádzať presne na týchto súradniciach?
Európski politici zakrývajú obchodovanie s ľuďmi
Ale ani Nicolas Bé vo svojich spravodlivých otázkach nejde k logickému záveru. Čo je také jednoduché ako hrozné: európski politici, či už to chcú alebo nechcú, chtiac či nechtiac, zakrývajú obchodovanie s ľuďmi.
Frontex, európska agentúra, ktorá má za úlohu monitorovať hranice komunity, uvádza čísla o možných ziskoch obchodníkov s ľudským tovarom s tým, že na sociálnych sieťach v súčasnosti operujú pašeráci, ktorí prevážajú nelegálnych imigrantov. Ale nikto z tých, ktorí majú na starosti kybernetickú bezpečnosť, nevedie podľa sluchu, pretože na dolapenie skutočných zločincov je potrebné politické rozhodnutie; lov mýtických „ruských hackerov“ je oveľa jednoduchší, bezpečnejší a byrokratickejší.
Macron, ktorý má v úmysle viesť EÚ nasledujúcich šesť mesiacov, samozrejme nie je hlupák a nie je politická samovražda, ktorá by náhle zmenila smerovanie komunity v oblasti kontroly nelegálnej migrácie, ale jednoducho nemôže len deklarovať svoje úmysly – sprísniť hranice.
Francúzske predsedníctvo ovplyvnia prezidentské voľby
Mieni byť znovuzvolený a všetci, čo mu dýchajú na krk v boji o kreslo v Elyzejskom paláci, dávajú francúzsku pohraničnú suverenitu (pod inými názvami, ale pointa nie je v znení, ale v myšlienke) v prvom rade vo svojich politických programoch.
Nasleduje bezpečnosť spoluobčanov, a to priamo (a to už uznali, zdá sa, všetci okrem tých najtvrdohlavejších zástancov „otvorenej spoločnosti“), spojená s tým, kto vstupuje do krajín EÚ, prečo a na ako dlho.
Francúzsko sa ujme predsedníctva v spoločenstve, ktoré vzniklo podľa ideí romantizmu a zároveň pragmatizmu.
Naozaj som chcel vybudovať ekonomickú a politickú protiváhu Spojeným štátom, aby sme mohli hovoriť s našim zámorským partnerom čo najrovnomernejšími. Chcel som tiež, aby sa milióny ľudí objali, parafrázujúc Schillera, aby sa spojili v radosti jedného a pripojili sa k všeobecnej oslave.
Po tridsiatich rokoch sa ukazuje, že ani z toho nič nie je: niektoré peniaze sa platia, navyše priebežne, zatiaľ čo iné tieto peniaze míňajú – a tiež neustále.
Európanstvo má už len peňažnú podobu
Príťažlivosť európanstva a európskej myšlienky má dnes len peňažnú podobu. A podpísať protokol, zmluvu, pakt a dohodu je len otázkou toho, koľko sa za tieto zámery zaplatí. V Bruseli, z fondov, ktoré pravidelne prekladajú Berlín, Rím, Madrid a Paríž.
Žiadna nesebeckosť neexistuje (a zrejme ani nikdy nebola). Existuje len výpočet viac (ako Pobaltie) alebo menej (ako Maďarsko) správne.
EÚ v dňoch, keď ju začne viesť Francúzsko, oslávi aj dvadsiate výročie zavedenia jednotnej meny pre krajiny eurozóny. Pri tejto peňažnej jednotke je situácia síce o niečo lepšia ako u nelegálnych imigrantov, no oveľa horšia, ako na tom mnohí ekonómovia trvali a trvali. Príklad Grécka, ktoré sa tak preslávene zaoberalo vedením účtovníctva, že dnes sa všetky rozpočtové výdavky štátov, ktoré vykonávajú výpočty v eurách, skúmajú pod mikroskopom, ešte nezmizol z pamäti.
Sebaklamy
A čo je to krajina, ktorá sa nemôže samostatne rozhodovať, ako a na čo vynaloží svoje vlastné prostriedky? Pravdepodobne ide o tínedžera, ktorému jeho rodičia dávajú vreckové.
Takže E.Macron, ktorý, samozrejme, dnes povie obvyklé slová o solidarite, obnove a pospolitosti, musí vyriešiť neriešiteľnú úlohu. Ak, samozrejme, neklamete o tom, akí sú všetci jednotní, nezvyčajne silní a šťastní. Čo nepochybne urobí.
Keďže ak povie pravdu, že prax ako kritérium pravdy dokázala slabosť myšlienky a pominuteľnosť cieľa, tak on, Macron, môže byť politicky zničený ešte skôr, pred dátumom prvého kola nadchádzajúceho prezidentského kola volieb.
V Európskej únii v jej súčasnej podobe sú skutočne potrební len tí, ktorí sú schopní vydávať akékoľvek rozpaky za nepochybné víťazstvo.
Elena Karaeva/RIA Novosti
